Njuikes sisdollui

Eurohpá uniovdna

Wikipedia
(Ođđasitstivrejuvvon siiddus EU)
Eurohpá Uniovnna leavga
Kárta

Eurohpá uniovdna, Eurohpa uniovdna dahje Eurohpalaš Uniovdna (oanádus: EU) lea politihkalaš ja ekonomalaš stáhtalihttu masa gullet 27 iehčanas ja sorjjasmeahttun eurohpalaš miellahttoriikka. Uniovdnii sáhttá searvvat buot Eurohpá riikkat, mat devdet lahttoriikii ásahuvvon demokráhtalaš ja ekonomalaš eavttuid. Eurohpá uniovnna namma bođii atnui jagi 1993 Maastrichta soahpamuša maŋŋá. Uniovnna deháleamos doaibmaváldái gullet ee. sismárkaniid guovlu, euroguovlu, oktasaš eanadoallopolitihkka ja gávpepolitihkka.

Eurohpá uniovnna miellahttoriikkain orrot goase 450 miljovnna olbmo 4 233 255,3 njealjehaskilomehteris. Ássečoahkkisvuohta lea 105,64 ássi/km².

Eurohpá uniovnna miellahttoriikkat leat Vuolleeatnamat, Belgia, Bulgária, Spánia, Irlánda, Itália, Nuortariika, Greika, Kroatia, Kypros, Latvia, Lietuva, Luxemburg, Malta, Portugála, Polen, Frankriika, Románia, Ruoŧŧa, Duiska, Slovakia, Slovenia, Suopma, Dánmárku, Čeahkka, Ungára ja Estlánda.

Eurohpá uniovdna ii leat lihttostáhta nugo Amerihká ovttastuvvan stáhtat, daningo uniovnna miellahttoriikkat leat iehčanas ja sorjjasmeahttun stáhtat. Iige dát leat seammalágán ráđđehusaidgaskasaš organisašuvdna nugo ON, daningo miellahttoriikkat leat searvan uniovdnii vai ožžot stuorát váikkuhanválddi nugo dain livččii uniovnna haga. Eurohpá uniovnnas lea oktasaš valuhtan euro ().

European Commission

Eurohpá Uniovnna miellahttoriikkat

[rievdat | rievdat wikiteavsttain]
Riika Searvan Olmmošlohku Viidodat Valuhta Jienastanmearri MEP-mearri Almmolaš gielat
NED Vuolleeatnamat 1952 17 082 000[1] 41 543 euro 13 26 hollánddagiella
BEL Belgia 1952 11 203 992[1] 30 528 euro 12 21 hollánddagiella, fránskkagiella, duiskkagiella
BUL Bulgária 2007 7 245 677[1] 110 994 lev 10 17 bulgáriagiella
ESP Spánia 1986 46 507 760[1] 504 030 euro 27 54 spánskkagiella
IRL Irlánda 1973 4 604 029[1] 70 273 euro 7 11 iirragiella, eaŋgalsgiella
ITA Itália 1952 61 152 798[1] 301 338 euro 29 73 itáliagiella
AUT Nuortariika 1995 8 511 000[1] 83 855 euro 10 18 duiskkagiella
GRE Greika 1981 10 992 783[1] 131 990 euro 12 21 greikkagiella
CRO Kroatia 2013 4 246 809[1] 56 594 kuna 7 11 kroatiagiella
CYP Kypros 2004 858 000[1] 9 251 euro 4 6 greikkagiella, durkkagiella
LVA Latvia 2004 2 001 468[1] 64 589 euro 4 8 latviagiella
LTU Lietuva 2004 2 943 472[1] 65 200 euro 7 11 lietuvagiella
LUX Luxemburg 1952 549 680[1] 2 586,4 euro 4 6 fránskkagiella, duiskkagiella, luxemburggagiella
MLT Malta 2004 425 384[1] 316 euro 3 6 maltagiella, eaŋgalsgiella
POL Polska 2004 38 018 000[1] 312 685 złoty 27 51 polskkagiella
POR Portugal 1986 10 427 301[1] 92 390 euro 12 21 portugálagiella
FRA Frankriika 1952 66 076 909[1] 674 843 euro 29 74 fránskkagiella
ROU Románia 2007 19 942 642[1] 238 391 leu 14 32 romániagiella
SWE Ruoŧŧa 1995 9 644 864[1] 449 964 ruvdno 10 20 ruoŧagiella
GER Duiska 1952 80 704 691[1] 357 021 euro 29 96 duiskkagiella
SVK Slovákia 2004 5 400 598[1] 49 035 euro 7 13 slovákiagiella
SLO Slovenia 2004 2 061 085[1] 20 273 euro 4 8 slovenagiella
FIN Suopma 1995 5 451 270[1] 338 424 euro 7 13 suomagiella, ruoŧagiella
DEN Danmárku 1973 5 621 607[1] 43 075 ruvdno 7 13 dánskkagiella
CZE Čeahkka 2004 10 398 697[1] 78 866 ruvdno 12 21 čeahkagiella
HUN Ungára 2004 9 877 365[1] 93 030 forinta 12 21 ungáragiella
EST Estlánda 2004 1 315 819[1] 45 227 euro 4 6 esttegiella
  1. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 Council Decision of 9 December 2014 ().