Skábmamánu 2.
Wikipedias
Skábmamánu 2. beaivi lea gregoriánalaš kaleandara mielde jagi 306. (gárgádusjagi 307.) beaivi. Jagis leat vel 59 beaivve.
Sisdoallu |
[rievdat] Nammabeaivvit
- sámi kaleandar: Tobejas
- dáža kaleandar: Tove, Tuva
- ruoŧŧelaš kaleandar: Tobias
- suopmelaš kaleandar: Topi, Topias
- suomaruoŧŧelaš kaleandar: Tobias
- Suoma ortodoksalaš kaleandar: Ahto, Ohto
[rievdat] Dáhpáhusat
[rievdat] Riegádeamit
- 1667 – James Sobieski, Polskka kruvnnaprinsa
- 1734 – Daniel Boone, amerihkálaš rádjeguovlluid sáŋgárfiguvra
- 1755 – Marie Antoinette, Fráŋkriikka dronnet
- 1795 – James Knox Polk, Amerihká ovttastuvvan stáhtaid presideanta
- 1815 – George Boole, brihttalaš matematihkar (Boole-algebra)
- 1865 – Warren G. Harding, Amerihká ovttastuvvan stáhtaid presideanta
- 1913 – Burt Lancaster, amerihkálaš Oscar-bálkášuvvon neavttár (Birdman of Alcatraz, Atlantic City)
- 1929 – Erkki Pystynen, professor, olgešbellodagalaš politihkar ja Suoma riikkabeaivviid hupmanolmmái 1983–1987
- 1938 – Sofía, Spánia dronnet
- 1942 – Shere Hite, amerihkálaš girječálli
- 1953 – Harry Harkimo, suopmelaš fitnodatolmmái
- 1966 – David Schwimmer amerihkálaš neavttár
- 1978 – Cornell Iral Haynes ("Nelly"), amerihkálaš hip hop -lávlu ja neavttár
[rievdat] Jápmimat
- 1887 – Jenny Lind, ruoŧŧelaš soprána
- 1950 – George Bernard Shaw girječálli, gii vuittii Nobel girjjálašvuođabálkkašumi jagis 1925
- 1963 – Ngo Dinh Diem, Lulli-Vietnama presideanta 1955–1963
- 1966 – Peter Debye, hollándalaš kemista, gii vuittii Nobel kekemiijjabálkkašumi jagis 1936
- 1975 – Pier Paolo Pasolini, itálialaš filbmadahkki
- 1996 – Eva Cassidy, amerihkálaš lávlu
- 2004 – Zayed bin Sultan al-Nahyan, Ovttastuvvan arábaemiráhtaid ásaheaddji ja presideanta
- 2004 – Theo van Gogh, hollándalaš filbmadahkki
- 2005 – Mauno Koski, suopmelaš suopmagiela ja -girjjálašvuođa professor
[rievdat] Ávvudeamit
|
|
||
|---|---|---|
|
||
Geahča maid: Kaleandar - Skábmamánu 1., Skábmamánu 3.